Montanistika

Montanistika sa dá, v širšom slova zmysle, charakterizovať ako náuka o baníctve. Už táto definícia dáva tušiť, že montanistika prestavuje prierez cez množstvo vedných disciplín, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú baníctva.

Na základe historicko-vedeckého a technického chápania baníctvo predstavuje aktivity spojené s vyhľadávaním, ťažbou a úpravou rúd, nerudných minerálov, fosílnych palív a iných nerastných surovín, na ktoré je naviazané ďalšie množstvo súvisiacich technických a hospodárskych činností.

Už v neskorom stredoveku sa začali vyvíjať vedné disciplíny, ktoré zahrňovali a opisovali fenomény súvisiace s banskou ťažbou a spracovaním nerastných surovín. Banská ťažba nerastných surovín už vtedy mala niekoľko stáročnú tradíciu. Takto na základe pozorovaní prírodných podmienok, vyvíjanej ľudskej činnosti a dosahovaných technických pokrokov boli založené základy vedných disciplín z oblasti geológie, mineralógie, ťažby nerastov, banského strojníctva, hutníctva, metalurgie a pod. Tieto vedné disciplíny, ktoré sú spojené s banskou činnosťou boli označené spoločným názvom ako montánne vedy.

Montánne vedy je širší pojem týkajúci sa baníctva a súvisiacich oblastí úzko spojených alebo priamo naviazaných na banskú činnosť. Takto sa už od polovice 18. storočia začali na univerzitách formovať vedné odbory týkajúce sa montánnych vied a položili sa základy na vznik špecializovaných škôl (napr. Banícka akadémia v Banskej Štiavnici). Vznik týchto odborov a škôl bol podmienený zvýšeným záujmom o ťažbu rúd, zhoršením podmienok ťažby a zavádzaním nových postupov a technických zariadení v banskej ťažbe. Od štúdia montánnych vied sa očakávali také pozitíva ako objavenie nových ložísk, zistenie nových zásob na ťažených alebo už takmer vyťažených ložiskách, zavádzanie nových technológií a stojných zariadení, ktoré by pomohli vyriešiť technické problémy pri ťažbe rúd (hlavne potrebu čerpania podzemných vôd z dôvodu vyťaženia ložísk a otvárania hlbších obzorov baní). Tieto vedy boli orientované tiež na zefektívnenie zavádzania nových postupov do úpravy a spracovania rúd, ale napr. veľký dôraz začal byť kladený aj na banské meračstvo.

Takéto rozširovanie odborného povedomia v montánnych vedách, ako aj výučba praktických postupov na najvyšších stupňoch školstva mala na Slovensku zvýšiť ťažbu rúd, po ktorých dopyt na tuzemských a zahraničných trhoch neustále rástol, takisto zefektívniť ťažbu, aby nebola často krát stratová (napr. kôli čerpaniu podzemných vôd),  umožniť ťažbu dovtedy neotváraných zásob rúd (napr. pod úrovňami dedičných odvodňovacích štôlní) a zlepšiť pracovné podmienky hlavne v ťažbe rúd (zavádzanie strojných technológií namiesto dovtedy používaných ručných). V období novoveku sa výrazne prejavili problémy s nižšou kvalitou rúd (vyťaženie bohatých žíl a ťaženie rúd s nízkym obsahom kovov), problémy s výťažnosťou iných ako drahokovových rúd (napr. pyrit) a hlavne celkový nedostatok drahých kovov, ktorý viedol až k začiatku vydávania papierových peňazí.

Z týchto dôvodov a za týmito predpokladmi, bol už od neskorého stredoveku kladený veľký dôraz aj na poznávanie a rozširovanie znalostí z oblasti montánnych vied.

Preto sa montanistika týka mnohých oblastí, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním nerastných surovín. Keďže baníctvo na Slovensku má dlhú stáročnú a intenzívnu tradíciu, je tu vyvinutý celý rad montánnych pamiatok, vedomostí a poznatkov, písomných a kartografických pokladov, baníckych tradícií, povedomia kultúrno-ekonomickej príslušnosti k tejto oblasti až po ekologické zaťaženie životného prostredia, ktoré prestavujú niektoré staré banské diela (napr. odkaliská). Spektrum oblastí, ktorých sa montanistika týka je veľmi široké a preto je možné sa výraznejšie zamerať iba na tie súvislosti, ktoré sú pre toho-ktorého človeka najzaujímavejšie.

Táto stránka sa snaží podať stručný prehľad o identifikácii miest ťažby a pozostatkov starých banských diel, ktoré podľa nášho názoru predstavujú výrazný prírodno-kultúrny prvok v krajine a v spoločnosti, ako aj v historicko-hospodárskom vývoji na Slovensku.