3D fotografie podzemných priestorov baní
Pri sledovaní trojdimenzionálnych (3D) fotografií je znázornený predmet alebo scéna obohatený o hĺbku a preto hovoríme o priestorových fotografiách. Existuje niekoľko spôsobov vytvárania a prezerania 3D fotografií, obrázkov alebo videa. Jednou z najjednoduchších a najbežnejšie používaných je metóda anaglyfu. Tvorba 3D obrazu pri tejto metóde je založená na podobnom princípe akým fungujú ľudské oči. Človek každým zo svojich očí sleduje predmety alebo okolie z dvoch bodov (každé oko zvlášť), a takto zachytený obraz je po spracovaní v ľudskom mozgu vnímaný ako priestorový, t. z. že má hĺbku. Takže pri bežnom (binokulárnom) sledovaní očami sa tieto zaostrujú na nejaký predmet a na sietnici každého oka sa vytvára obraz predmetu a tieto dva vnemy ľudský mozog skladá do výsledného nami vnímaného obrazu. Ale práve preto, že takýto obraz bol vytvorený z dvoch miest (ľavé a pravé oko), získava tým tretí rozmer, ktorým je hĺbka alebo inak povedané relatívna vzdialenosť medzi jednotlivými objektmi.
pre vstup do galérie 3D foto - Vyhne-Hodruša 1 kliknite na obrázok
Ľudské vnímanie priestoru nie je možné zachytiť napr. na fotografiu, ale pri použití metódy anaglyfu dostávame výsledok, ktorý sa efektu bežného priestorového vnímania veľmi podobá. Zatiaľ čo bežné fotografie sú získané z jedného bodu objektívu fotoaparátu, 3D fotografie už zachytávajú tretí rozmer, ktorým je hĺbka a tým výrazne obohacujú znázornenú scénu. Preto je aj v súčasnej dobe badateľný veľký rozmach v sledovaní priestorového obrazu, napr. na 3D televízoroch. Pri metóde anaglyfu hovoríme o tzv. stereoskopicky vytvorených fotografiách, čo predstavuje, že výsledná fotografia je vytvorená z dvoch fotografií toho istého predmetu alebo scény, tak akoby bola sledovaná ľudskými očami, a následne zložením týchto dvoch fotografií do jedného obrázku podáva efekt priestorového predmetu alebo scény. Prezeranie takýchto zložených fotografií je možné jedine pomocou okuliarov, na ktorých je sklo na ľavom oku zafarbené červeným filtrom a pravé oko modrozeleným alebo zriedkavejšie zeleným filtrom. Farebné filtre na okuliaroch slúžia na oddelenie zloženého obrazu pre ľavé a pravé oko. Celý proces vytvorenia a sledovania stereoskopických fotografií preto spočíva v týchto krokoch: najprv sú zosnímané dve fotografie toho istého predmetu z dvoch pozícií, výsledný obraz je zložený z týchto dvoch fotografií, a až pomocou farebných filtroch na okuliaroch je vytvorený obraz znovu oddelený do dvoch obrázkov (každý pre jedno oko) z čoho mozog vygeneruje priestorový obraz.
pre vstup do galérie 3D foto - Kremnica 1 kliknite na obrázok
Veľkou výhodou anaglyfu (stereograficky vytvorených fotografií) je ich veľmi jednoduché prezeranie a zároveň finančne takmer zanedbateľné náklady na prostriedok, ktorým sa dajú prezerať, čo sú v tomto prípade farebne zafarbené okuliare. Tieto je možné použiť aj v kombinácii s dioptrickými okuliarmi. Nevýhodou je nižšia kvalita obrazu, čiastočná strata farebnosti a hlavne statický charakter obrazu, ako aj menšia pútavosť sledovania oproti ďalším metódam 3D videa alebo obrazu, ktorými sú aktívne a pasívne zobrazenie využívajúce sa v 3D kinách, 3D televízoroch alebo 3D projekciách. Na druhú stranu metóda stereoskopických fotografií umožňuje ich sledovanie pre veľký počet divákov napr. prostredníctvom vytlačených obrázkov v časopisoch, uverejnených na internete a pod. Ako už bolo spomenuté, pomocou cenovo veľmi dostupných okuliarov je možné zverejnené obrázky jednoducho a pohodlne sledovať napr. aj doma a nie sú potrebné žiadne špeciálne zariadenia na projekciu a sledovanie.
pre vstup do galérie 3D foto - Malé_Karpaty 3 kliknite na obrázok
Jednými z priestorov, ktoré si pre svoju jedinečnosť zaslúžia pozornosť sú podzemné priestory baní. Tieto sú už väčšinou zavalené alebo po ukončení ťažby zakonzervované alebo zlikvidované a preto na priblíženie atmosféry týchto priestorov slúžia napr. staršie fotografie. Práve 3D fotografie podzemných priestorov umocňujú predstavu o charaktere banských štôlní, dobývok a chodieb. Pomocou priestorového efektu je divák väčšmi vtiahnutý do obrazu banskej chodby a má reálnejší dojem z prezeranej scény. Takto si do priestorového obrazu vyrazenej štôlne možno ľahšie vložiť našu predstavu alebo spomienku na baníkov pracujúcich v priestoroch baní. 3D fotografie podzemných banských priestorov majú za cieľ pomocou „modernejšej“ metódy zdokumentovať pamiatky, ktoré počas dlhých časových období budovali generácie baníkov a aby sa aj po zániku väčšiny banských diel a pamiatok spojených s banskou ťažbou nezabudlo v akých podmienkach hlboko pod zemou pracovali baníci a vynášali na povrch rudy alebo nerasty získané v podzemí. Ako už bolo naznačené existujú aj kvalitnejšie zariadenia na zachytávanie priestoru v 3D režime (napr. záznam videa) a tieto by bolo možné použiť na zdokumentovanie podzemných priestorov posledných, v súčasnosti činných baní.
