Smolenice
Hydrotermálna barytovo-sulfidická mineralizácia
Jahodník
Z okolia obce, západne od časti Smolenická Nová Ves (Neštich) sú dávnešie známe výskyty, resp. ložiská barytu. Vystupujú hlavne na kopci Jahodnik, asi 600 m na Z od rybníka Škarbák (Škrabák) a kopci Zabité, asi 1,5 km na SZ od uvedeného rybníka; v nepatrnej miere aj v širokom okolí týchto lokalít a v lome pri Lošonci. Baryt tvorí žily, žilky a menej drobné šošovky až impregnácie, ktoré vypĺňajú kontrakčné trhliny v spodnotriasových (verfénskych) a podľa novších výskumov v permských pórovitých melafýroch, mandlovcoch a melafýrových porfyritoch druhej vulkanickej fázy, v okrajových častiach telies eruptívneho komplexu. Žily vychádzajú na povrch, sú niekoľko desiatok metrov dlhé, sledovateľné na vzdialenosť' 50-100 m s hĺbkovým dosahom do 100 m. Mocnosť je veľmi premenlivá, kolíše medzi 10-35 cm, v miestach nadurenia dosahuje až 0,8-1 m. Ich smer a sklon sú veľmi variabilné. Miestami sú tektonicky silne porušené a roztrieštené. Sprevádza ich slabá sulfidická Cu-mineralizácia. Povrch dutín a puklín často pokrývajú povlaky kysličníkov Fe, Mn a Al. Okolité horniny sú hydrotermálne premenené. Mineralizácia vznikala pravdepodobne v posledných štádiách magmatickej činnosti, na prechode do hydrotermálnej fázy, väčšinou sa považuje za hydrotermálnu, geneticky viazanú na melafýrový vulkanizmus a zaraďuje sa k formácii barytových žíl až impregnácií v lávových prúdov melafýrov.
Výskyt barytu v oblasti Smoleníc (západne od obce Neštych, na hrebeni vrchu Jahodník) sa prvýkrát v odbornej literatúre spomína v roku 1915. V minulosti sa s úspechom dobývali. Kutacie práce sa sústredili na lok. Jahodník. K rozsiahlejšej ťažbe nedošlo. Banské práce sa prevádzali v prvej polovici 20. storočia a to už po roku 1930. V rokoch 1936-1937 vykonával kutacie práce v oblasti Neštychu a vrchu Zabité smolenický občan Fr. Sloboda. Tieto práce však boli ukončené pravdepodobne eščte pred začiatkom druhej svetovej vojny. Prieskumné práce počas druhej svetovej vojny potvrdili hospodársku bezvýznamnosť žíl. Zásoby sú malé (300-400 vagónov).
Okrem sulfidov v barytových žilách sa v lome pri časti obce Lošonec a Smolenickej Hute našlo bezvýznamné sulfidické zrudnenie s pyritom, chalkopyritom, bornitom a ďalšími rudnými minerálmi, ktoré tvorí chudobné impregnácie až nepravidelné impregnačné zóny a výplne pórov a niektorých žiliek v mandľovcových melafýroch. Možno ho zaradiť do pyritovo-meďnatej formácie, do typu mezotermálnych chloritických chalkopyritových žíl v bázických horninách (chloriticko-meďná formácia).
LITERATÚRA:
KODĚRA, M. A KOL., 1990: Topografická mineralógia Slovenska. 3. diel. Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1167-1169.
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 37.
