Limbach
Hydrotermálna mineralizácia
Štôlňa Ernest
Ide o neveľké banské dielo cca 2-2,5 km na JV od lokality Pezinok-Staré mesto na okraji bratislavského granitového masívu v doline Limbašského potoka oproti asfaltovej ceste. Nijaké archívne údaje o ňom nie sú. Jedná sa o novoobjavenú haldu a štôlňu (pomenovanú podľa dňa nálezu).
Najstaršou epigenetickou rudnou mineralizáciou v štôlni Ernest sú zlatonosné sulfidy arzenopyrit a pyrit. Podľa všetkých znakov v celom rudnom revíre ide o rovnaký (totožný) typ mineralizácie, aký sa opísal z blízkeho ložiska Pezinok-Staré mesto a Pezinok-Kolársky vrch. V neskoršej literatúre je vyčlenená ako samostatná - najstaršia 1. hydrotermálna perióda. Mossbauerovská spektroskopia vzoriek z Kolárskeho vrchu ukázala, že sa Au v sulfidoch chemicky viaže v mriežke v ,,nemetalickej forme".
2. typom mineralizácie je Au-kremenná minerálizácia opísaná z lokality Pezinok-Staré mesto, ktorú tvorí pyrit, sfalerit, chalkopyrit, galenit, polybázit, elektum, bližšie nestanovené karbonáty Ag-tetraedrit (s obsahom skoro 18 % Ag). Či sú minerály tetraedritovo-tennantitového radu opísané zo vzoriek štôlne Ernest tiež súčast'ou tejto Au-kremennej paragenézy, alebo iba dopĺňajú asociáciu minerálov Sb mineralizácie, nemožno jednoznačne určiť. V kremeni tvoria izolované hniezda a ich genetický vzťah k ostatným sulfidickým minerálom zostáva nejasný. Ďalšou paragenetickou asociáciou je Sb mineralizácia. Sulfidy tvoria impregnácie a nepravidelné zhluky v kremeni vystupujúcom v podobe tenkých žiliek (cca. do 20 cm) v okolitom biotiticko-muskovitickom granite bratislavského masívu pri jeho kontakte s biotitickými svormi až pararulami. Na lokalite a v okolí sú hojné živcovokremenno-muskovitové žily pegmatitu, ako aj masívne žily monominerálneho kremeňa v pararulách. Mineralizáciu tvorí predovšetkým pyrit II, gudmundit, berthierit a antimonit. Akcesoricky je zastúpený boulangerit s bournonitom. Najmä bournonit je pomerne vzácny.
Au-kremenné zrudnenie v Limbachu Starom meste a Sb mineralizácia v oblasti Kolárskeho vrchu sa spravidla pokladali za dve samostatné zrudnenia. Predpoklad o ich genetickej súvislosti vyjadrili niektorí autori, ktorí tak uvažovali podľa výskytu Sb mineralizácie v granitoidoch so Au-kremennou mineralizáciou. Tento názor podopreli aj výsledky štúdia primárneho geochemického pola obidvoch zrudnení, v ktorých zvýšený obsah As a Sb koreluje so zvyšeným obsahom Au rovnako v čiernych bridliciach s Sb mineralizáciou, ako aj v hydrotermálne alterovaných granodioritoch ložiska Limbach. Súčasný výskum, ktorý potvrdil výskyt Sb mineralizácie priamo v kremenných žilách (v granitoch bratislavského masívu) a pseudomorfózy zlata po antimonite v rude na Kolárskom vrchu, tento názor potvrdzujú. Au sa z mriežky ,,zlatonosných kýzov" nemuselo uvoľňovať „až pri hypergénnom rozpade sulfidických minerálov", ale už aj pri remobilizácii As-Sb rúd. Možno predpokladať, že Au-kremenná mineralizácia vznikla ako výsledok sekundárneho uvoľnenia Au zo staršieho zlatonosného sulfidického zrudnenia. Zostáva otázkou, či sú opisané kremenné žily v štôlni Ernest s Sb mineralizáciou pokračovaním Au-kremenných žíl z oblasti Starého mesta, alebo sú odlišným zrudnením. Makroskopické znaky, povaha žíl a blízkosť obidvoch lokalít umožňujú vysloviť predpoklad o ich vzájomnej genetickej spätosti. Výsledky výskumu potvrdili náhlad o možnej genetickej spätosti Au-kremennej mineralizacie s Sb rudami malokarpatských ložísk.
LITERATÚRA:
ANDRAŠ, P., UHER, P., STANKOVIČ, J., KOTULOVÁ, J., 1999: Mineralogická a geochemická charakteristika mineralizácie v štôlni Ernest v Limbachu (Malé Karpaty). Mineralia Slovaca, 31 (1999), 283-290.
