Modra
Hydrotermálna mineralizácia
Oblasť Modry, Harmónie a Pieskov
V oblasti Modre, Harmónie a Pieskov sa nachádzajú z obdobia 17-19. stor. početné a pomerne rozsiahle kutacie, niekoľko 100 m dlhé banské diela, orientované na vyhľadávanie zlata, prípadne iných rúd. Situované sú jednak v granitoidných horninách, v ktorých sledovali pravdepodobne zlatonosné drobné hydrotermálne žily kremeňa, prípadne žilky aplitov a pegmatitov, jednak v spodnotriasových kremencoch, v ktorých však nemali dostatočné geologické opodstatnenie. Na prítomnosť Au-mineralizácie sa usudzuje iba z archívnych a tradovaných správ, v novšom období sa nepotvrdila.
Pri vyhľadávaní zlata sa v minulom storočí na jednom mieste zistil výskyt zlato-oloveného zrudnenia tvoreného zlatonosným galenitom. Nachádza sa niekoľko desiatok metrov na SV nad kameňolomami Kamenného (Harmónskeho) potoka neďaleko Harmónie.
Otvorený bol Trojičnou štôlňou razenou v blízkosti kontaktu granodioritov s kryštalickými bridlicami. Mineralogický charakter zrudnenia je málo známy, dokladajú ho iba archívne údaje z r. 1811 (správa banského radcu Kornella Hella). Správa ďalej hovorí, že ťažiari dielo opustili, pretože celý vrch má podobnú horninu a že sa skutočnú žilu nepodarilo nájsť. Ťažiarstvo MTJ však požiadalo banskosúdnu substitúciu v Pezinku o kutaciu licenciu na vyhľadávanie zlatonosných a iných žíl v okolí Modry až v roku 1838. V prípade Trojičnej štôlne, pravdepodobne tu išlo o hydrotermálne žily kremeňa s galenitom, ktorý tvoril ojedinelé bohatšie hniezdo bez pokračovania. Ruda obsahovala až 10-50 % Pb a 0,7-1 g/t Au. Zrudnenie je bezvýznamné, v novšom období sa nepotvrdilo. Zaraďuje sa k Ag-Pb-Zn-formácii. Podľa archívnych správ sa olovo, zlato a striebro nachádzali aj v štôlni Jozef na Kočištane východne od Harmónie, v blízkosti kóty 508.
Okrem toho v granodioritoch a horninách harmónskej série vystupujú hydrotermálne kremenné žily s nepatrným obsahom sulfidov alebo limonitických zvyškov po ich rozložení. Zistili sa vo vložke grafitických bridlíc v odkryve 500 m na J od Dolinkovského vrchu, v kremitých rohovcových bridliciach, ako aj vo vápencoch a vápnitých bridliciach v odkryve pri ceste v osade Harmónia na JV od kóty 450 a inde.
Pyritovo-pyrotínová mineralizácia
Okolie Dolinkovského vrchu
V grafitických horninách harmónskej série v chotári obce, najmä v širšom okolí Dolinkovského vrchu sa podobne ako v pezinsko-perneckej oblasti vyskytuje impregnačné pomerne rovnomerne rozptýlené sedimentárno-syngenetické sulfidické, pyritovo-pyrotínové zrudnenie. Viaže sa najmä na rôzne typy grafitických a tiež metamorfovaných hornín (kremité bridlice, kremence, fylity, vápence, rohovce a pod.) s obsahom pyroklastík bázického vulkanizmu. Ojedinele v malom množstve vystupuje aj v granodiorite v dôsledku premigrovania z bridlíc pohltených intrúziou. Rudy netvoria významnejšie koncentrácie, bohatšie akumulácie sú späté iba s vulkanogénnymi zložkami hornín. Z archívnych údajov z r. 1821 je známe ich otváranie kutacími prácami – štôlňou v údolí dolinkovského jarku, 300 m na Z až JZ od Dolinkovského vrchu a v oblasti Starého Kopu, v malom údolí 250 m na Z od kóty 450.
LITERATÚRA:
KODĚRA, m. a kol., 1986: Topografická mineralógia Slovenska. 2. diel. Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 808-812.
WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J., 2001: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road, Bratislava. 22.
