Marianka
Bridlica (ťažená banským spôsobom)
Okolie Marianky bolo už v dávnej minulosti známe výskytom bridlice, ktorú hlavne miestni obyvatelia „lámali" pre vlastnú potrebu, ako materiál na dlažby, obklady, oplotenia, oporné múriky alebo pre stavbu pivníc.
Počiatky histórie ťažby bridlice v Marianke siahajú už do 17. storočia, keď sa hovorí o „baniach na rudu". Možno to dokázať' na nedávno objavenej pivnici a z nej pokračujúcej štôlne v Mariánskom údolí.
Šifrová jama
Miesto, na ktorom sa v minulosti v Marianke povrchovo ťažila bridlica, bolo pomenované ako tzv. Šifrová jama. Nachádza sa na severovýchodnom okraji Marianky. Názov Šifrová jama vznikol z nemeckého slova Schiefer – bridlica.
Jama vznikla z pôvodného povrchového lámania bridlice, ktoré sa postupne zahlbovalo. Na jar roku 1865 mala Šifrová jama hĺbku už 15 až 30 klafterov, šírku 25 a dĺžku 50 klafterov (Hochstetter, 1866). Miera, označovaná ako klafter bola viedenská siaha (6 stop alebo 72 palcov) a rovnala sa 189,6484 cm. Šifrová jama bola teda hlboká približne 28,5 až 57 m, široká 47,5 m a dlhá 95 m (Kráľ, Lehotský, Sand, 2008). Hĺbku jamy, ktorá predstavovala približne výšku 19-poschodového domu, potvrdzujú aj dobové kresby zverejnene v maďarskom týždenníku Vasárnapi Ujság (Szatmári, 1865). Už prvý rok bola bridlica odkrytá na ploche 2 000 štvorcových siah (1 siaha 3,5967 m2), čo sa rovná 7 193,4 m2 a predstavuje takmer presne plochu jedného futbalového ihriska (podľa aktuálnych pravidiel FIFA 7 140 m2). Takto odkryli kvalitnú a nezvetranú tmavú bridlicu. Denne tu vydolovali bridlicové platne o ploche 300 štvorcových siah, čo sa rovná 1 079 m2 a z nich dokázali vyrobiť 4 000-5 000 písacích tabuliek. Nalámaná bridlica sa vyťahovala vo vozíkoch na povrch z ťažobnej jamy pomocou kladiek dvoch žeriavov, ktoré boli poháňané parnými strojmi. Parný stroj obsluhovali dvaja robotnici. Pri parnom stroji bola umiestnená veľká kruhová nádoba. Pravdepodobne išlo o drevenú nádobu spevnenú kovovými skružami, ktorá mohla slúžiť na dopĺňanie vody do parného stroja. Vytiahnuté vozíky sa na povrchu tlačili ručne po koľajniciach až do dielní na spracovanie bridlice. Tu sa bridlica štiepala na tabule, rezala a leštila. Postupne sa prechádzalo na podzemnú ťažbu bridlice horizontálnymi štôlňami, ktoré sa razili priamo zo Šifrovej jamy a slúžili na vyhľadávanie kvalitnejšej bridlice (Lipták, 1989).
Hlavný odkryv, ako zostatok po Šifrovej jame, je vysoký približne 10 m a dlhý 16 m . Už z diaľky upútajú pozornosť' bridlice so svojou výraznou štiepateľnosťou. Smer sklonu a sklon vrstiev tu je 14°/30°. Z petrologického hľadiska ide o slienité' bridlice tmavošedej až čiernej farby s uhoľnatým pigmentom, ktorý okrem tmavého sfarbenia spôsobuje ich matný až hodvábny lesk. Sú dokonale štiepateľné a rozpadajú sa na tenké doštičky. Na plochách bridličnatosti je často vidieť' pyrit. Obsah uhličitanu vápenatého môže dosahovať' až 34 % (Buday et al., 1962). Bridlice obsahujú vložky piesčitých vápencov, ktoré' sú pevnejšie a na rozdiel od bridlíc, ktoré sa pri tlaku plasticky ohýbajú, dochádza k ich popraskaniu. Pukliny sú vyhojene kremeň-kalcitovými žilami. Tieto dobre vidieť' v podobe bielych vertikálnych pásikov. Hrúbka vložiek piesčitých vápencov ovplyvňuje hrúbku a rozostup kremeň-kalcitových žíl. Žily sú zväčša okolo 12 cm hrubé, niektoré dosahujú hrúbku až 18 cm. Rozostup žíl v laviciach pieskovca je 15-20 cm. Dlhé resp. hlboké' sú pravdepodobne aj niekoľko metrov. V stene odkryvu je v súčasnosti dobre odkrytá žila, ktorú je možno sledovať do hĺbky až 1,2 m. Bridlice sa tu štiepia aj podľa druhotnej štiepateľnosti tzv. kliváže. Plochy bridličnatosti sa pretínajú pod tupým uhlom. Mariánske bridlice majú znaky slabej premeny – anchimetamorfózy (Mišík, 1976). Zaraďujeme ich do mariánskeho súvrstvia Borinskej jednotky (Plašienka, 1987).
Bridlicová baňa v Mariánskom údolí
Ide o opustené podzemné banské dielo vytvorené v mariánskych bridliciach. Nachádza sa v obci Marianka, na pravej strane Mariánskeho údolia. Znovuobjavené bolo v roku 2005 pri čistení vstupnej pivnice od odpadu.
Vchod do banského diela je situovaný v trávnatom svahu pri tretej kaplnke. Tvorí ho pivnica dlhá 7 m s kamenno-tehlovou klenbou a chýbajúcou vstupnou stenou. Zadná stena je tvorená prírodným kameňom – bridlicou. V zadnej časti pivnice je v podlahe otvor s priemerom približne 1 m, ktorým sa vstupuje 3,5 m kolmo dole do bane. Banské dielo, ktorého obhliadku sme vykonali dňa 3. 6. 2005 súčasne s jeho zmapovaním teodolitom (Magdolen, Ďurka, 2006), je tvorené horizontálnou chodbou s dvomi komorami a jednou bočnou krátkou chodbou. Hlavná chodba smerujúca na severovýchod má dĺžku 21 m. Najhlbšie miesto v bani od úrovne vchodu dosahuje hĺbku 4,7 m. V najväčšom priestore, komore s rozmermi 6 x 8 m sú v tvare širokého múrika precízne uložené menšie kusy vylámanej bridlice. Takéto odkladanie nevyužiteľnej bridlice je známe aj z opustených severomoravských baní na bridlicu. Na povrch sa vynášali len dostatočne veľké kusy na výrobu strešnej krytiny alebo školských tabuliek. V stenách bane sú zachované zvyšky otvorov po vrtných tyčiach, dokumentujúce použitie banskej techniky. Vrstvy bridlice sú uložené takmer horizontálne.
V strope zreteľne vidieť' miesta, z ktorých boli odlamované veľké bloky bridlice. Na zemi v bani boli menšie a väčšie bloky bridlice, pohádzané staré dosky a drevá a zvyšky odpadu, ktorý bol do bane postupne vhadzovaný horizontálnym otvorom z pivnice. Vzhľad juhozápadného zakončenia hlavnej chodby poukazuje na skutočnosť', že pôvodný vstup do bane bol na úrovni hlavnej chodby, čiže približne na úrovni bývalého koryta Mariánskeho potoka, ktorý preteká údolím. Banské dielo je v súčasnosti zatopené vodou do výšky 2-2,5 m. Pred vstupom je potrebné vodu vyčerpať čerpadlom. Po vypnutí čerpadla opäť' dochádza k pomalému zatápaniu. Voda sa sem dostáva pravdepodobne drénovaním z okolia. V roku 1930 pri príležitosti 900 rokov sošky Panny Márie Tálenskej došlo v rámci úprav pútnického areálu aj k regulácii koryta Mariánskeho potoka (Čík, 1942). Pri tom mohlo dôjsť' k zvýšeniu dna koryta potoka, ktorý prestal vodu z bane dostatočne odvádzať.
Zatápanie bane a vysoká vzdušná vlhkosť' z odparovanej vody spôsobujú z geologického hľadiska dva zaujímavé javy. Je to tvorba kryštálov sadrovca (CaSO4.2H2O)0), ktoré vznikajú pôsobením vody na zrnká (kocky) pyritu nachádzajúceho sa v bridliciach s vysokým obsahom vápnika. Pri pohybe svietiacou baterkou tu dochádza na stenách bane k nádhernému trblietaniu sadrovcových kryštálov. Druhým zaujímavým javom je vysychanie bridlíc, pri ktorom dochádza k vzniku výraznej šupinovitej odlučnosti . Po odčerpaní vody má bridlica hnedú farbu. Šupiny sú, na rozdiel od bridlice, svetlosivej farby. Zväčša sa oddeľujú po užších pásoch, menej tvoria šupiny aj väčšie celistvé plochy.
Pri stanovení veku vytvorenia banského diela možno vychádzať' z výstavby kaplniek v údolí, ktorá bola v období rokov 1723-1729. Pred stavbou kaplniek muselo dôjsť' k úprave terénu navezením hliny alebo odpadu zo spracovania bridlice, čím došlo k zasypaniu pôvodného vstupu do bane. To by poukazovalo na vytvorenie banského diela ešte pred rokom 1725, kedy bola v údolí postavená druhá a tretia kaplnka.
Vytvorenie vertikálneho vstupu do bane cez pivnicu bude pravdepodobne mladšieho veku. Po jeho vybudovaní mala baňa asi už len sekundárne využitie, napr. ako studňa na úžitkovú vodu alebo chladiareň. Na základe analýzy murív a klenby boli rámcovo stanovene tri stavebné etapy vytvorenia kamenných múrov a kamenno-tehlovej klenby pivnice na 16. - 18. storočie (Štassel, 2008).
Vzhľadom na veľkosť' banského diela môžeme uvažovať aj o tom, že išlo o prieskumnú štôlňu. V prípade záujmu o ťažbu by totiž z geologického a banského hľadiska nebol dôvod na ukončenie jej razenia. Dôvodom na ukončenie mohla byt' napr. úprava terénu z dôvodu plánovanej výstavby kaplniek.
Odvodňovacia štôlňa
Prakticky od založenia podniku E. Bontuxom v roku 1859 sa bridlica ťažila podzemným banským spôsobom v horizontálnych stôlňach razených do severnej steny ťažobnej jamy. Ich dĺžka dosahovala aj niekoľko sto metrov a tieto boli postupne razené zo dna ťažobnej jamy pri jej prehlbovaní. Zo štôlní bolo potrebné odvádzať vodu, a to sa uskutočňovalo odvodňovacími, tzv. dedičnými štôlňami. Hlavná odvodňovacia štôlňa tu dosiahla v roku 1898 dĺžku 750 metrov (Polák, 1987).
Približne 250 m juhozápadne od súčasného odkryvu Šifrovej jamy je v teréne nápadný žľab. Podľa pamätníkov na tomto mieste ústila jedna z odvodňovacích štôlní do Mariánskeho potoka.
Koncom 50. rokov 20. storočia vzniklo v priestore tesne pri ceste medzi Šifrovou jamou a vyústením odvodňovacej štôlne prepadlisko s priemerom 3-4 m, hlboké' približne 10-15 m. Z bezpečnostných dôvodov ho zaviezli kameňom (Slovák, in lit.).
Podľa niektorých pamätníkov z Marianky, ústila údajne jedna odvodňovacia štôlňa aj na južnom okraji obce Borinka. Dnešný okraj Šifrovej jamy je v nadmorskej výške 296 m. Najnižšie miesto južnej časti Borinky je v nadmorskej výške okolo 232 m. Takto by bolo možné odvodňovať štôlne, ktoré by boli razené v Šifrovej jame v hĺbke 64 m. Ak by bolo vyústenie dedičnej štôlne vyššie, teda bližšie smerom k Marianke, rozsah odvodňovanej úrovne by sa v Šifrovej jame zmenšil. Objektívne zhodnotiť' tieto informácie by mohlo len získanie a štúdium historických banských máp.
LITERATÚRA:
LEHOTSKÝ R., 2009: Banské pamiatky v Marianke. Zborník príspevkov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou Bridlica – čierny mramor v Strednej Európe. Marianka, 3.-4. jún 2009, 19-26.
SAND J., KRÁĽ J., 2009: História ťažby a spracovania bridlice v Marianke. Zborník príspevkov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou Bridlica – čierny mramor v Strednej Európe. Marianka, 3.-4. jún 2009, 7-12.
POZNÁMKA:
Lokality ťažby bridlice v Marianke spolu s históriou a vývinom ťažby sú uvedenými autormi (doc. PhDr. Jánom Sandom, PhD., Jozefom Kráľom a Mgr. Romanom Lehotským) vyčerpávajúco skúmané a výsledky sú prezentované na oficiálnej internetovej stránke Spolku Permon Marianka: www.marianka.eu.
Upozornenie!!!
Lokalita „Bridlicová baňa v Mariánskom údolí“ predstavuje riziko a vzhľadom k jej exponovanej polohe by si táto situácia vyžadovala vykonať opatrenia.
